Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska.
Celý návrh od akad. sochára Lovišku bol najskôr vytvorený v hlinenom modeli, ktorý bol architektom Ivanom Jarinom prepracovaný do výkresovej dokumentácie. Tvarovanie diela v šindľovej konštrukcii bolo možné vďaka 80 dreveným ramenám, ktoré tvoria kostru orloja.
Šesť bronzových plastík, ktoré sú umiestnené vo výklenkoch orloja: z najstaršieho obdobia je to knieža Pribina, kráľ Svätopluk, z 19. storočia sú to kodifikátori slovenského jazyka Anton Bernolák a Ľudovít Štúr, z 20. storočia je to Milan Rastislav Štefánik a Andrej Hlinka. Pozoruhodnosťou je taktiež vyobrazenie Pribinu s mečom v ruke a kráľa Svätopluka s kráľovskou korunou, ako kráľa starých Slovákov. Všetkých šesť plastík bolo odliatych z bronzu v ateliéri Tri kamene v Stupave.
Drapéria je zhotovená zo slovenského kameňa ryolitu, ktorý vznikol stuhnutím lávovej hmoty a bol vyťažený v lomoch pri Hliníku nad Hronom. Horná časť drapérie je vytesaná v tvare opony, dolná časť obsahuje kruhové otvory, v ktorých sú vložené priehľadné tabuľky zo zlatého ónyxu – jediného slovenského mramoru, ktorý sa ťaží v lomoch pri Leviciach. Tento mramor obsahuje vo svojej štruktúre časti zlatého vlasu, od čoho je jeho pomenovanie. V noci sú tieto tabuľky zlatého ónyxu podsvietené. Autori drapérie sú taktiež akad. sochári manželia Loviškovci. Z ryolitu je zhotovený aj portál vstupu do galérie.
Sedem sôch slovenských apoštolov vytesal z topoľového dreva ľudový rezbár Peter Kuník z Tvrdošína. Ide o svätcov, ktorých osudy boli spojené so Slovenskom: sv. Cyril, sv. Metod, sv. Andrej-Svorad, sv. Beňadik, sv. Gorazd, sv. Bystrík a sv. Vojtech.
Srdcom orloja je tzv. astroláb, teda ciferník s astronomickými údajmi. Práve astroláb robí zo Slovenského orloja v Starej Bystrici jediný a prvý orloj na Slovensku. Bez astrolábu nemôže byť orloj orlojom. Vzhľadom na to, že ide o zložitý astronomický a hodinársky mechanizmus, obec Stará Bystrica oslovila pražskú firmu SPEL, ktorá navrhla a zostrojila astroláb pre Slovenský orloj v Starej Bystrici. Je potrebné zdôrazniť, že astronomické údaje sú špeciálne navrhnuté pre zemepisnú polohu Starej Bystrice, nejde teda o kópiu iného orloja.
Farebnosť hlavnej dosky astrolábu je daná fázami dňa: čierna noc, červená úsvit, bledomodrá deň-obzor, červená súmrak. Ručička so slnkom sa pohybuje po týchto poliach podľa toho, kde sa reálne slnko nachádza. Hlavná doska astrolábu je ďalej delená zlatými lemovkami, ktoré označujú rovník, obratník raka, obratník kozorožca a tzv. miestny poludník, teda úsečku priamky, ktorá ukazuje kedy je slnko najvyššie na oblohe nad Starou Bystricou. Orloj v Starej Bystrici tak ako jediný z jestvujúcich orlojov na svete ukazuje tzv. pravý slnečný čas.
Okrem toho astroláb ukazuje polohu mesiaca na oblohe, fázy mesiaca a polohu slnka v znamení zverokruhu. Na vonkajšom okraji je tzv. kalendárna doska, ktorá má 366 dielov a každý deň sa otočí o jeden diel. Významné slovenské sviatky a pamätné dni sú na kalendárnej doske označené červenou hviezdičkou.
Vo vežičke orloja sú umiestnené dva zvony. Jeden zvon odbíja čas, druhý zvon vytvára zvukovú kulisu počas promenády apoštolov. Odbíjací zvon (cimbal) nesie názov sv. Juraj a text: Slovenský orloj Stará Bystrica R. P. 2009. Zvon dal odliať žilinský župan Ing. Juraj Blanár. Druhý zvon nesie názov Riečnická Madona a text: Na pamiatku zatopených obcí Riečnica a Harvelka dal odliať nitriansky biskup Mons. Viliam Judák.
Tento zvon má vyobrazený emblém Panny Márie z obrazu na hlavnom oltári riečnického kostola, ktorý sa jediný zachoval pred zatopením.
Bronzové plastiky historických osobností
Knieža Pribina – plastika je umiestnená v ľavom hornom výklenku orloja. Knieža Pribina je zobrazený s mečom v ruke. Pribina vládol v Nitre okolo roku 830. Jeho kniežatstvo sa rozprestieralo v úrodnej kotline rieky Nitry. Pod nadvládu Pribinu patrili aj kniežatstvá na východ od Malých Karpát. Pribina bol pohan, no jeho kostol v Nitre, ktorý vysvätil soľnohradský arcibiskup Adalrám, je prvým kresťanským kostolom na území západných Slovanov. Týmto činom vstúpil slovenský národ medzi kresťanské národy Európy. Neskôr bol Pribina z Nitry vyhnaný moravským kniežaťom Mojmírom. Svoj život ukončil v roku 861 ako vladár v Panónii pri Blatenskom jazere (dnes Balaton) na hrade Blatnohrad, ktorý dal vybudovať. Bronzovú plastiku kniežaťa Pribinu dal pre Slovenský orloj odliať pán Milan Jagnešák.
Kráľ Svätopluk – plastika je umiestnená v pravom hornom výklenku orloja. Kráľ Svätopluk je zobrazený s korunou na hlave, keďže práve on sa stal prvým kráľom starých Slovákov. Po viacerých víťazstvách nad Nemcami sa Svätopluk stal mocným vladárom celej ríše, ktorá za jeho panovania siahala až po Panóniu, Čechy a po územie lužických Srbov. Celú ríšu Svätopluk odovzdal pod ochranu pápežskej stolice a zaslúžil sa o rýchle šírenie kresťanstva. Dokonca aj české knieža Bořivoj prijal krst na dvore kráľa Svätopluka z rúk arcibiskupa sv. Metoda. Najmocnejší slovenský kráľ, ktorého susedia nenávideli, pretože sa ho báli, umrel roku 894. Bronzovú plastiku kráľa Svätopluka dal pre Slovenský orloj odliať pán Branislav Petro.
Anton Bernolák (* 3. X. 1762, Slanica– † 15. 1. 1813, Nové Zámky) – jeho plastika je umiestnená v ľavom dolnom výklenku vedľa astrolábu. Anton Bernolák bol slovenský rímskokatolícky kňaz a jazykovedec. Ako prvý kodifikoval spisovnú slovenčinu. Bernolákov pravopis vychádzal z trnavského nárečia. Jeho mimoriadny talent sa prejavil už v bratislavskom Generálnom seminári, kde sa zapálil za osvietenské reformy, a tam sa stal aj propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského národa. Ovládal viacero cudzích jazykov od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných dejín, ekonomiky, medicíny, estetiky, hudby a politiky. Napriek tomu, že jeho aktivita bola zameraná na jazykovedné dielo, veľmi dobre si uvedomoval, že bez toho, aby obyvateľstvo žijúce na území Slovenska nepoužívalo živú reč v písomnom styku a v školstve nie je možné, aby sa formovalo na novodobý moderný národ. Bronzovú plastiku Antona Bernoláka dal pre Slovenský orloj odliať pán Pavol Masnica a Radoslav Hančinský.
Ľudovít Štúr (* 28. X. 1815, Uhrovec - † 12. 1. 1856, Modra) – jeho plastika je umiestnená v pravom dolnom výklenku vedľa astrolábu. Ľudovít Štúr bol najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života v polovici 19. storočia, poslanec uhorského snemu za mesto Zvolen v rokoch 1848-1849, kodifikátor súčasného slovenského spisovného jazyka založeného na stredoslovenských nárečiach (okolo 1843), jeden z vedúcich účastníkov Slovenského povstania v rokoch 1848-1849, politik, jazykovedec, učiteľ, spisovateľ a novinár. Patril medzi politických vodcov prvej Slovenskej národnej rady. Slovenská národná rada vyzvala v septembri 1848 Slovákov do ozbrojeného povstania za vydobytie si svojich národných a sociálnych práv. Bronzovú plastiku Ľudovíta Štúra dal pre Slovenský orloj odliať pán Ján Čierňava a Jozef Škorvaga.
Milan Rastislav Štefánik (* 21. 7. 1880, Košariská - – † 4. 5. 1919 tragická smrť Ivanka pri Dunaji). Jeho bronzová plastika je umiestnená v ľavom krajnom výklenku Slovenského orloja. Milan Rastislav Štefánik bol slovenský astronóm, politik, generál francúzskej armády. V rokoch 1914-1918 organizoval česko-slovenské légie v Srbsku, Rumunsku, Rusku, Taliansku a v roku 1918 protisovietsku intervenciu na Sibíri. Bol členom Národnej rady v Paríži, neskôr sa stal prvým česko-slovenským ministrom národnej obrany. Spolu s T. G. Masarykom bol hlavným tvorcom novej Česko-Slovenskej republiky. Zahynul pri leteckej katastrofe pri návrate na Slovensko. Národná rada Slovenskej republiky ocenila zásluhy M. R. Štefánika o slovenskú štátnosť osobitným zákonom. Bronzovú plastiku Milana Rastislava Štefánika dal pre Slovenský orloj odliať pán Igor Choma.
Andrej Hlinka (* 27. 9. 1864, Černová – † 16. 8. 1938, Ružomberok). Jeho bronzová plastika je umiestnená v pravom krajnom výklenku Slovenského orloja. Andrej Hlinka bol slovenský rímskokatolícky kňaz, politik, vedúca osobnosť slovenského národného hnutia. Andrej Hlinka bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Bol tiež spoluautorom Memoranda slovenského národa na Parížskej mierovej konferencii z 20. 9. 1919. Za národné veci bol viackrát odsúdený maďarskými, a neskôr aj česko-slovenskými súdmi. Národná rada Slovenskej republiky ocenila zásluhy Andreja Hlinku o slovenskú štátnosť osobitným zákonom. Bronzovú plastiku Andreja Hlinku dal pre Slovenský orloj odliať pán Martin Melicher a George Trabelssie.
Slovenský orloj – drevené sochy slovenských apoštolov
Sv. Konštantín – Cyril (* 827, Solún - † 14. 2. 869, Rím). Na orloji je vyobrazený ako mních držiaci otvorenú zlatú knihu, ktorá symbolizuje Sväté písmo. Svätec má oči upreté na divákov, čím chceli autori zdôrazniť, že svätú knihu číta pre ľudí, ktorým priniesol písmo. Bol byzantský filozof, teológ, misionár, jazykovedec a prekladateľ, zakladateľ slovenského písomníctva. V roku 863 ho spolu s bratom Metodom byzantský cisár Michal III. poveril misiou na Veľkú Moravu. Franským kňazom sa nepáčilo, že sa snažili vymaniť krajinu spod ich vplyvu, a tak ich obvinili z heretického učenia, na čo sa obaja bratia vybrali do Ríma, kde dosiahli u pápeža Hadriána II. schválenie staroslovenskej liturgie. Staroslovenský jazyk sa tak stal štvrtým povoleným liturgickým jazykom na svete. V Ríme sa s podlomeným zdravím utiahol do benediktínskeho kláštora sv. Klementa a prijal rehoľné meno Cyril. Prácou predčasne vysilený zomrel 42-ročný. Je spolupatrónom Európy.
Sv. Metod (* 815, Solún - † 6. 4. 885, Veľká Morava). Na orloji je vyobrazený ako biskup, ktorý jednou rukou požehnáva ľud a v druhej ruke drží malý zlatý dvojkríž, symbol cyrilometodskej misie. Biskupskú čiapku má byzantskú, nie latinskú, čím sa má zdôrazniť, že k našim predkom bol poslaný byzantským cisárom Michalom III. Bol spisovateľ, prekladateľ, právnik, prvý arcibiskup na území Slovenska, pápežský legát a misionár. V roku 867 odišiel s bratom do Ríma, kde bol začiatkom nasledujúceho roka vysvätený za kňaza. Pápež ho v roku 870 vymenoval za metropolitu Panónie a Veľkej Moravy, čím Veľkú Moravu vyňal spod cirkevnej sféry Bavorska a podriadil ju priamo Rímu. Na Veľkej Morave takto vzniklo prvé slovanské arcibiskupstvo a sv. Metod bol jeho prvým biskupom. Na jeho podnet bola v roku 880 vydaná pápežská bula, ktorou Ján VIII. kráľovi Svätoplukovi opätovne potvrdil používanie staroslovenčiny ako bohoslužobného jazyka s tým, že pri omši sa má evanjelium prečítať najprv v latinskom a potom v staroslovenskom jazyku. Sv. Metod je spolupatrónom Európy.
Sv. Gorazd (9. – 10. storočie). Na orloji je vyobrazený ako mních držiaci jednou rukou zatvorenú zlatú knihu. Aj v tomto prípade ide o Sväté písmo, na rozdiel od sv. Cyrila ho však sv. Gorazd drží len jednou rukou, čím chceli autori naznačiť jeho postavenie žiaka sv. Cyrila a sv. Metoda. Bol slovenský biskup a literát. Bol žiakom sv. Cyrila a sv. Metoda. Pochádzal z okolia Nitry, z lokality dnešnej obce Močenok. Spolu so sv. Cyrilom a sv. Metodom a ich pomocníkmi patrí do skupiny svätcov označovaných svätí Sedempočetníci. Za kňaza ho vysvätil biskup Formozus v Ríme v roku 868. Po smrti kráľa Svätopluka bol s najväčšou pravdepodobnosťou sv. Gorazd vysvätený na biskupa a povýšený na arcibiskupa Veľkej Moravy. Podľa niektorých názorov bol po vpáde Maďarov do Karpatskej kotliny nútený utiahnuť sa do zahraničia.
Sv. Andrej-Svorad (* okolo roku 980, † okolo roku 1030). Na orloji je vyobrazený ako starý pustovník s kapucňou na hlave, v jednej ruke držiaci zlatú palicu a cez rameno prehodenú pútnickú kapsu. Je patrónom mesta Nitry a nitrianskej diecézy. Narodil sa v Opatowci na Wisle v Malopoľsku. Za vlády uhorského kráľa Štefana I. prišiel do Nitry, kde vstúpil do benediktínskej rehole. Tam prijal rehoľné meno Andrej. Ohľadom jeho pustovníckej činnosti na Zobore sa traduje, že pre svoje pôsobenie si zvolil neďaleko kláštora ležiacu malú jaskyňu. Tá sa odvtedy nazýva Svoradova. Žil v tak prísnej askéze, že podľa legendy mu železná reťaz, ktorú nosil omotanú okolo pásu, časom vrástla do tela. Jeho ostatky sú uložené v katedrále sv. Emeráma v Nitre.
Sv. Beňadik († 1034, Skalka pri Trenčíne, pustovník). Na orloji je ako jediný zo svätcov zobrazený v červenej farbe, čo má symbolizovať jeho mučenícku smrť. Ostatní svätci sú zobrazení v modrej farbe, ktorá zas naznačuje ich prítomnosť v nebi. Sv. Beňadik má prekrížené ruky, ktoré majú rovnako symbolizovať jeho mučenícku smrť. Bol prvý slovenský mučeník, žiak sv. Andreja-Svorada a patrón Nitrianskej diecézy. Beňadik žil najprv v kláštore na Zobore a neskôr v jaskyni na Skalke pri Trenčíne, kde v roku 1034 zomrel na následky zranení spôsobených útokom zbojníkov. Jeho mŕtve telo zhodili zbojníci do Váhu. Legenda spomína, že po jeho smrti sedával veľký orol na brehu rieky, vďaka čomu našli jeho telo. Pltníci, ktorí sa plavili po Váhu okolo tohto miesta, si preto zvolili Beňadika za svojho patróna a ochrancu. Spolu so sv. Andrejom-Svoradom je patrónom rímskokatolíckeho kostola v susednej obci Radôstka.
Sv. Bystrík (* okolo 1003, asi Nitra, † 1046, Budapešť). Na orloji je vyobrazený ako biskup držiaci v rukách zlatú palmovú ratolesť, ktorá symbolizuje jeho mučenícku smrť. Na hlave má zlatú latinskú biskupskú čiapku, nazývanú mitra. Jednou rukou zároveň udeľuje požehnanie. Slovenský mučeník a nitriansky biskup z prvej polovice 11. storočia. Pochádzal z vyššieho rodu z okolia Nitry, kde bolo silné slovenské kresťanské etnikum, ktoré si uchovalo svoju vieru od čias pôsobenia vierozvestov sv. Cyrila a sv. Metoda aj po zániku Veľkej Moravy v roku 907. Predpokladá sa, že sv. Bystrík absolvoval učilište sv. Hypolita na Zobore. Bol aktívnym obrancom a šíriteľom cyrilometodského posolstva, usiloval sa o čo najväčšie používanie staroslovenského jazyka. Zomrel ako nitriansky biskup počas útokov pohanov pri Budapešti, ktorí mu mečom spôsobili smrteľné zranenia.
Sv. Vojtech (* asi 956, † 997). Na Slovenskom orloji je vyobrazený ako biskup držiaci v ruke zlatú berlu. Aj sv. Vojtech má na hlave latinskú biskupskú čiapku. Od roku 982 bol druhý pražský biskup. Podľa tradície pokrstil prvého uhorského kráľa Štefana I. a určité obdobie sa zdržiaval aj na slovenskom území vtedajšieho Uhorska. Neskôr pôsobil ako misionár na území dnešného Poľska. Zomrel pod rukou pohanských Prusov. Sv. Vojtecha uctievali aj na našom území, a to v súvislosti s jeho pokrstením, resp. pobirmovaním sv. Štefana. Meno sv. Vojtecha nesie aj najvýznamnejší slovenský náboženský spolok, Spolok sv. Vojtecha.
viac informácií o Slovenskom orloji >>
