Riečnica – kostol
Prvá písomná zmienka o obci Riečnica pochádza z roku 1696. Podľa zárubkového výberu daní v 19. storočí možno pôvodnú osadu označiť za čisto kopaničiarsky osídlenú. Išlo podľa všetkého hlavne o osídlenie obyvateľstvom Terchovej. Táto dedina je z historického hľadiska zaujímavá najmä tým, že ako jedna z mála kysuckých obcí mala počas svojej existencie postupne tri kostoly.
Múzeum kysuckej dediny v časti Vychylovka
Múzeum kysuckej dediny v časti Vychylovka je stálou expozíciou v prírode, ktorá patrí medzi najrozsiahlejšie na Slovensku. Komplex expozície obsahuje 34 obytných, hospodárskych, spoločenských, technických a sakrálnych stavieb. Základný kameň expozície bol položený 11. 10. 1974.
Lesná úvraťová železnička vo Vychylovke
Vznik lesnej železnice bol do značnej miery podmienený hlavným zdrojom obživy väčšiny obyvateľov Bystrickej doliny, ktorým bola ťažba a spracovanie dreva. Lesná železnica tak nahradila dopravu dreva vodnou cestou, ktorá bola dlhodobo využívaná predtým.
Vodné dielo Nová Bystrica
Vodné dielo Nová Bystrica je okrem svojich úžitkových vlastností i obrovským pamätníkom obyvateľstvu zatopených obcí Harvelka a Riečnica. Bolo postavené v rokoch 1983-1989. K celkovým prípravám stavby došlo už oveľa skôr. Niekoľko objektov zo zatopených obcí bolo prevezených do Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke.
Vychylovské prahy
Prírodná pamiatka Prahy riečky Vychylovky je charakteristickým javom tokov flyšového pásma, keď riečna erózia obnažila lavice hornín a vytvorila niekoľko desiatok centimetrov vysoké prahy. Ide o typický prahovitý prietok rieky skalnými vrstvami ílovcov a pieskovcov. Dĺžka skalnatého koryta je približne 150 metrov. Na samotných prahoch možno sledovať charakteristickú flyšovú sedimentáciu a horniny typické pre jej bystrickú jednotku.
Vychylovské skálie
Prírodná pamiatka Vychylovské skálie sa nachádza v katastrálnom území Novej Bystrice. Ide o charakteristický jav flyšového pásma, ktorý vznikol mohutnými zosuvmi. Tie spôsobili rozpad pieskovcového antiklinálneho pásma na pruh mohutných blokov, vytvoriac tzv. kamenné more. Jedná sa o jeden z najzachovalejších príkladov z flyšového pásma, ktorý podmienil vytvorenie špecifických ekologických podmienok, a tým aj výskyt širokej škály živočíšnych druhov.
Kostol sv. Andreja Svorada a Beňadika
V roku 1998 bol posvätený architektonicky veľmi zaujímavý kostol sv. Andreja Svorada a Beňadika. Pri jeho výstavbe sa používali tradičné materiály Kysúc – drevo a kameň a rovnako sa aplikovali staré remeselné postupy. Stavba Ing. Arch. Ivana Jarinu, Ladislava Mirtu a Mariána Kohana získala aj ocenenie Európskej únie za vidiecku architektúru v Luxemburgu.
Kameňolom Klubina
Okrem toho, že z tohto miesta je nádherný výhľad na oblasť Bystrickej doliny, je tento kameňolom aj pamätníkom najrozsiahlejšej stavebnej činnosti v tejto doline. Slúžil ako zásobáreň kamenia pri výstavbe Vodného diela Nová Bystrica. Ide o pieskovec, ktorý sa pre svoje dobré vlastnosti, stal aj stavebným materiálom.
Rímskokatolícky kostol Nepoškvrnenej Panny Márie - Zborov nad Bystricou
Bol vysvätený 8. decembra 1973. Ide o jeden z mála kostolov, ktoré boli postavené počas socializmu na Slovensku, čo je nesporná zásluha vtedajšieho farára z Krásna nad Kysucou Mns. Ľ. Balážiho. Kostol sa pre svoju krásu hrdí prívlastkom Kysucká Sixtínska kaplnka. Stoja v ňom za zhliadnutie najmä kostolné vitráže vytvorené akademickým maliarom Vincentom Hložníkom, ale i korpus Ukrižovaného z duvalumína od akademickým sochára Alexandra Trizuliaka.
Kostol sv. Ondreja
K výstavbe kostola sa pristúpilo v roku 1861. Stavbu zadal štát architektovi Grünovi z Rašova. Kameň sa lámal v blízkom chotári a tehlu pálili v provizórnej peci na kysuckej sihoti. Stavbu dokončili v roku 1867. Neorománsky kostol má jednoloďový priestor. Presbytérium (miesto, kde kňaz slúži svätú omšu) má rovný uzáver. Je klenutý pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi.
Bunkre a železobetónový most v Krásne nad Kysucou
Betónové bunkre z II. svetovej vojny V novembri 1944 sa začalo oslobodzovanie Nemcami okupovaného Krásna nad Kysucou a okolia. Opevňovacie práce pre nemeckú armádu boli zamerané na územie ústupovej cesty z hornej Oravy smerom cez Bystrickú dolinu. Bunkre boli budované pod označením ringstand 58c, taktiež nazývaný Tobruk, lebo bol prvý krát použitý vo vojne nemeckou armádou v Afrike v meste Tobruk.
Prírodovedná expozícia v Krásne nad Kysucou
V Krásne bol v minulosti objavený zub mamuta, presnejšie stolička mamuta dlhosrstého. Dnes je preto v priestoroch tunajšieho kultúrneho domu otvorená stála expozícia Kysuckého múzea zameraná na faunu a flóru severozápadného Slovenska, ktorej hlavnou atrakciou je replika mamutej samice v životnej veľkosti.
Zobraziť Stará Bystrica na väčšej mape
NÁŠ TIP NA CYKLOVÝLET:
NÁŠ TIP NA TURISTIKU:
