Nová Bystrica
Rozlohou najväčšia obec na Kysuciach má v súčasnosti prvú písomnú zmienku datovanú rokom 1662, no jej existencia sa dá odvodiť už z urbára v roku 1635. Vznikla vyčlenením sa z pôvodného chotára obce Bystrice v priebehu prvej polovice 17. storočia. Jej zvyšné časti boli v tomto období dosídľované kopaničiarskym spôsobom.
Stará Bystrica
Kysucká obec Stará Bystrica leží na severozápadnej hranici Slovenska v okrese Čadca. Táto obec, ktorej počiatky siahajú prinajmenšom do 15. storočia, má v súčasnosti viac než 2700 obyvateľov.
Radôstka
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1653. Radôstka bola jednou z posledných súčastí pôvodnej obce Bystrica, od ktorej sa odčlenila v polovici sedemnásteho storočia. Išlo hlavne o kopaničiarsku kolonizáciu obyvateľmi vtedy už Starej Bystrice.
Klubina
Prvá písomná zmienka o samostatnej obci pochádza z roku 1653. Tento priestor v podobe názvu potoka „Kulbucza" je však zachytený už v metačnej listine Krásna nad Kysucou z roku 1417, ale následne i vo viacerých šľachtických lokálnych sporoch zo 16. storočia. Rudolf Matter spomína odvodenie názvu obce „Klubina" od „Hlubina" podľa povesti o jazere, po ktorom zostala hlbina.
Zborov nad Bystricou
Obec nesúca vo svojom názve pozostatky staroslovenského jazyka má doloženú svoju prvú písomnú zmienku rokom 1635. Samotný názov je podľa viacerých autorov odvodený zo staroslovanského termínu „Sbor", čo môže značiť prítomnosť kresťanského kostola, ktorého pravdepodobná lokalizácia je kladená na vrch Hájnica medzi Zborovom a Krásnom.
Krásno nad Kysucou
Územie Krásna nad Kysucou patrí medzi najstaršie osídlené oblasti Kysúc. Okrem toho bolo Krásno nad Kysucou jednou z najstarších osád na Kysuciach. Prvá zmienka o osade pochádza už z roku 1325 v súvislosti s jej prenájmom žilinskému richtárovi Jánovi Petzoldovi. O niekoľko desiatok rokov sa Krásno nariadením Ľudovíta I. stalo na dlhú dobu súčasťou majetkov žilinského dedičného richtárstva.
Zobraziť Stará Bystrica na väčšej mape
NÁŠ TIP NA CYKLOVÝLET:
NÁŠ TIP NA TURISTIKU:
