Kysucké obce
Rozlohou najväčšia obec na Kysuciach má v súčasnosti prvú písomnú zmienku datovanú rokom 1662, no jej existencia sa dá odvodiť už z urbára v roku 1635. Vznikla vyčlenením sa z pôvodného chotára obce Bystrice v priebehu prvej polovice 17. storočia. Jej zvyšné časti boli v tomto období dosídľované kopaničiarskym spôsobom.
Územie Krásna nad Kysucou patrí medzi najstaršie osídlené oblasti Kysúc. Okrem toho bolo Krásno nad Kysucou jednou z najstarších osád na Kysuciach. Prvá zmienka o osade pochádza už z roku 1325 v súvislosti s jej prenájmom žilinskému richtárovi Jánovi Petzoldovi.
Obec nesúca vo svojom názve pozostatky staroslovenského jazyka má doloženú svoju prvú písomnú zmienku rokom 1635.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1653. Radôstka bola jednou z posledných súčastí pôvodnej obce Bystrica, od ktorej sa odčlenila v polovici sedemnásteho storočia. Išlo hlavne o kopaničiarsku kolonizáciu obyvateľmi vtedy už Starej Bystrice.
Prvá písomná zmienka o samostatnej obci pochádza z roku 1653. Tento priestor v podobe názvu potoka „Kulbucza" je však zachytený už v metačnej listine Krásna nad Kysucou z roku 1417, ale následne i vo viacerých šľachtických lokálnych sporoch zo 16. storočia. Rudolf Matter spomína odvodenie názvu obce „Klubina" od „Hlubina" podľa povesti o jazere, po ktorom zostala hlbina.