V Bystrickej doline
Múzeum kysuckej dediny v časti Vychylovka je stálou expozíciou v prírode, ktorá patrí medzi najrozsiahlejšie na Slovensku. Komplex expozície obsahuje 34 obytných, hospodárskych, spoločenských, technických a sakrálnych stavieb. Základný kameň expozície bol položený 11. 10. 1974.
Neskorobaroková kaplnka Ružencovej Panny Márie slúžila veriacim od roku 1870. Dnes sa nachádza v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici Vychylovke.
Vodné dielo Nová Bystrica je okrem svojich úžitkových vlastností i obrovským pamätníkom obyvateľstvu zatopených obcí Harvelka a Riečnica. Bolo postavené v rokoch 1983-1989. K celkovým prípravám stavby došlo už oveľa skôr. Niekoľko objektov zo zatopených obcí bolo prevezených do Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke.
V časti Vychylovka v Novej Bystrici nájdete najvyššiu rozhľadňu na Kysuciach.
Je postavená na malom vŕšku v centre osady. Zvonica pochádza pravdepodobne z druhej polovice 19. storočia. Napriek svojmu veku je veľmi zachovaná.
Rozhľadňa sa nachádza v osade u Jantov na vrchu Diel. Autorom návrhu je architekt Stanislav Mikovčák. Na prvom poschodí veže je galéria s informáciami o Krásne nad Kysucou. Rozhľadňa je postavená na mieste, o ktorom existuje legenda podľa ktorej na tom mieste stála strážna veža.
Najdominantnejšou stavbou Novej Bystrice je klasicistický kostol sv. Jána Krstiteľa. Bol dokončený v roku 1857, ale záznamy dokazujú, že miestni obyvatelia sa ho dožadovali už v tridsiatych rokoch 19. storočia.
Z rozhľadne je výhľad na Bystrickú dolinu, údolie Krásna nad Kysucou aj Malú Fatru.
Prvá písomná zmienka o obci Riečnica pochádza z roku 1696. Podľa zárubkového výberu daní v 19. storočí možno pôvodnú osadu označiť za čisto kopaničiarsky osídlenú. Išlo podľa všetkého hlavne o osídlenie obyvateľstvom Terchovej. Táto dedina je z historického hľadiska zaujímavá najmä tým, že ako jedna z mála kysuckých obcí mala počas svojej existencie postupne tri kostoly.
Pôvodná zvonica pochádzala zo začiatku 19. storočia. Takisto sa spomínala v kánonickej vizitácii z roku 1828. V nej sa uvádza, že už v roku 1812 obec zakúpila zvon, ktorý k úcte Panny Márie konsekroval biskup Jozef Kluch v roku 1815 v Kysuckom Novom Meste.
Symbolickým centrom každej obce je kostol. Pred tým novobystrickým sa rozprestiera námestie pomenované po Karmelskej Panne Márii.
Toto námestie bolo vybudované v rokoch 2011 – 2012 vrámci projektu „Revitalizácia verejných priestranstiev v centre obce Nová Bystrica,“ financovaného z prostriedkov ROP-u a spolufinancovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Vrch Rycierova hora je druhým najvyšším kysuckým vrchom, ležiacim rovnako ako Veľká Rača na hranici s Poľskom. Názov Rycierova hora je podľa poľskej legendy odvodený od rytiera, ktorý sa v miestnych lesoch stratil a prosiac Pannu Máriu o pomoc ho z lesov vyviedol lúč svetla. Oveľa pravdepodobnejším vysvetlením je odvodenie názvu vrchu podľa vlastného mena jeho pôvodného majiteľa.
Oblasť doliny Chmúra, okrem toho, že je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Kysuce, je celkom zaujímavým územím i z hľadiska histórie. Na rozdiel od súčasného stavu, keď táto oblasť patrí k územiu Novej Bystrice, v minulosti zostali viaceré jej časti súčasťou Starej Bystrice, a to ako pozostatok pôvodnej obce Bystrica.
Túto sochu spolu so sochou Panny Márie zhotovil ako posledné pred svojou smrťou kamenársky majster Jozef Kuric.
Vrch Černatín je jednou z najzáhadnejších častí Bystrickej doliny. Vznik názvu vrchu je podľa rôznych etymologických teórií kladený jednak do keltského a v druhom prípade do slovanského obdobia. Obe však stotožňujú vrch s hradiskom, ktoré sa tu mohlo rozprestierať. Tieto teórie podporuje aj miestna legenda o hrade na tomto vrchu.
V týchto miestach sa nachádzal jeden z najstarších panských majerov na území Bystrickej doliny. Volal sa Kubinským dvorom a je zakreslený už na mapách prvého vojenského mapovania zo 70. rokov 18. storočia. Pôvodne samostatný panský majer sa neskôr stal súčasťou Brýzgalovského majera, ku ktorému boli on i jeho pozemky pričlenené.
Toto územie patrí do CHKO Kysuce a nachádzajú sa tu viaceré chránené druhy rastlín a živočíchov. Fojtov potok tvorí jednu z mnohých dolín, ktoré sa tiahnu od hlavnej cesty smerom do chotára obce.
Pri povodniach v roku 2007 v časti Kalinov voda podmyla pilier lávky a zničila tak jedinú prístupovú cestu do osady Šustkov. Miestni týmto obyvateľom pomáhali, nosili im potraviny aj cez kopec, čím vznikali veľké priateľstvá.
Podľa dochovaných písomných záznamov sa s výstavbou mosta začalo najneskôr v roku 1826 a dokončený bol po roku 1830. Pomocné práce na moste vykonávali poddaní z okolitých panstiev v rámci svojich poddanských povinností.
Prírodná pamiatka Prahy riečky Vychylovky je charakteristickým javom tokov flyšového pásma, keď riečna erózia obnažila lavice hornín a vytvorila niekoľko desiatok centimetrov vysoké prahy. Ide o typický prahovitý prietok rieky skalnými vrstvami ílovcov a pieskovcov. Dĺžka skalnatého koryta je približne 150 metrov. Na samotných prahoch možno sledovať charakteristickú flyšovú sedimentáciu a horniny typické pre jej bystrickú jednotku.
Prírodná pamiatka Vychylovské skálie sa nachádza v katastrálnom území Novej Bystrice. Ide o charakteristický jav flyšového pásma, ktorý vznikol mohutnými zosuvmi.
V roku 1998 bol posvätený architektonicky veľmi zaujímavý kostol sv. Andreja Svorada a Beňadika. Pri jeho výstavbe sa používali tradičné materiály Kysúc – drevo a kameň a rovnako sa aplikovali staré remeselné postupy. Stavba Ing. Arch. Ivana Jarinu, Ladislava Mirtu a Mariána Kohana získala aj ocenenie Európskej únie za vidiecku architektúru v Luxemburgu.
Okrem toho, že z tohto miesta je nádherný výhľad na oblasť Bystrickej doliny, je tento kameňolom aj pamätníkom najrozsiahlejšej stavebnej činnosti v tejto doline. Slúžil ako zásobáreň kamenia pri výstavbe Vodného diela Nová Bystrica. Ide o pieskovec, ktorý sa pre svoje dobré vlastnosti, stal aj stavebným materiálom.
K výstavbe kostola sa pristúpilo v roku 1861. Stavbu zadal štát architektovi Grünovi z Rašova. Kameň sa lámal v blízkom chotári a tehlu pálili v provizórnej peci na kysuckej sihoti. Stavbu dokončili v roku 1867. Neorománsky kostol má jednoloďový priestor. Presbytérium (miesto, kde kňaz slúži svätú omšu) má rovný uzáver. Je klenutý pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi.
V Krásne bol v minulosti objavený zub mamuta, presnejšie stolička mamuta dlhosrstého. Dnes je preto v priestoroch tunajšieho kultúrneho domu otvorená stála expozícia Kysuckého múzea zameraná na faunu a flóru severozápadného Slovenska, ktorej hlavnou atrakciou je replika mamutej samice v životnej veľkosti.