História obce

Najstaršia história Starej Bystrice je do istej miery hypotetická. Rudolf Matter vo svojom Kysuckom dejepise uvádza, že pred tisícimi rokmi pokrývalo Starú Bystricu veľké jazero. Svoj začiatok malo medzi Zborovom nad Bystricou a Klubinou a podľa Mattera siahalo až po obce Lutiše, Vychylovka a Riečnica. Medzi vrchmi bola vytvorená prirodzená hrádza.

Na základe archeologických nálezov možno predpokladať, že okolie Starej Bystrice bolo osídlené súvekým človekom už v období wurmskej ľadovej doby, teda pred 70 až 10 tisícimi rokmi.

Istotne jednou z príťažlivých predstáv každého regiónu je prianie vlastniť atrakciu vzbudzujúcu všeobecný obdiv. V mnohých listinách a najmä v ľudovej tradícii sa hovorí, že aj Stará Bystrica mala takúto atrakciu-hrad na vrchu Černatín. Nedá sa však s istotou povedať, či to bol hrad. Na základe kamenných výčnelkov kameňov z priehlbín sa predpokladá, že išlo skôr o hradisko, či sídlištné opevnenie, akých bolo v najbližšom okolí viac.

V raných storočiach nášho letopočtu začali prenikať do priestoru Starej Bystrice prvé skupiny Slovanov. Na problém datovania majú historici odlišné názory. Podľa niektorých sem začali prenikať Slovania už v 3. st. n. l., iní autori kladú ich príchod až do 6. st. n. l. Pokojná atmosféra v našich končinách umožňovala stabilný rast životnej úrovne, poľnohospodárstva, skvalitnenia remeselnej výroby a ustálenie kočovného spôsobu života. No takéto optimálne podmienky netrvali dlho. Sľubne sa rozvíjajúce Slovanské sídliská boli vystavené nájazdom Avarov.

V predveľkomoravskom období sa začínajú naši predkovia sporadicky zoznamovať s kresťanským náboženstvom. K stabilizácii vývoja kresťanstva prispelo aj vytvorenie nitrianskej diecézy. Pričlenenie k Uhorsku na konci 11. storočia je pre Starú Bystricu významným historickým medzníkom. Konečne sa ustálila jej územná i cirkevná príslušnosť, čo malo aj pozitívny vplyv na hospodársky vývoj. V 12. storočí tu vnikli Tatári, ktorí zničili aj to málo, čo bolo na tomto území vybudované.

Prvá písomná zmienka o Starej Bystrici je z roku 1417. Listinu vydal nitriansky biskup Hinko v Bytči 22. mája 1417 na stránku istého Henricusa. Spomína sa v nej Stará Dedina, čo je nepochybne Stará Bystrica.

V Starej Bystrici bola v roku 1498 zriadená colnica, kde sa vyberali colné poplatky a mýto pri prechode do Poľska.
V 16. storočí nastalo valašské osídľovanie Starej Bystrice. Valasi sa zaoberali pasením horského dobytka. Nesústreďovali sa však iba na dosídľovanie pôvodne obývaných častí dedín, ale kolonizáciou získavali aj okrajové územia obcí. Medzi valachmi začali vznikať územné spory. Bolo treba stanoviť líniu nielen medzi obcami, ale zvlášť medzi panstvami, v našom prípade medzi Budatínom a Strečnom. Napätý stav vyvrcholil v roku 1540 na vrchu Rača, ktorý z východnej strany patril strečnianskemu panstvu a zo západu panstvu v Budatíne.
Prvý známy kostol v Starej Bystrici, postavený v roku 1667, bol zasvätený sv. Michalovi. Bol postavený za podpory palatína Fraňa Vešeléniho a Žofie Bošňákovej. Keďže išlo o jediný kostol v širokom okolí, využívali ho veriaci zo všetkých susediacich obcí.

Stará Bystrica sa čoraz väčšmi dostávala do pozornosti feudálov v osemnástom storočí. V roku 1767 bola v Starej Bystrici doložená jediná železiareň v Trenčianskej župe. Železná ruda sa ťažila pod vrchom Bobovec. Jediná spomienka, ktorá ostala po výrobe železnej rudy v Starej Bystrici je miestny názov Hámer.
Za zmienku stojí spomenúť aj tehelňu v Salajni, ktorú vlastnil barón Sina. Vyrábala kvalitné tehly a škridle so značkou BS (barón Sina). Sina vlastnil aj skláreň na Klubine, výrobňu dreveného uhlia, garbiareň na výrobu kože a vodný mlyn pri Hámri.

Prvý príznak prichádzajúcich ťažkých rokov 19. storočia sa prejavil v roku 1813, keď Starú Bystricu postihla povodeň. Táto poškodila starý kostol a nachýlila ho na jednu stranu. Obec ho opravila, ale bolo treba počítať s výstavbou nového kostola. V tomto období bolo postavených aj veľa iných náboženských pamiatok.
V roku 1831 sa prehnala Starou Bystricou cholera. Nakazilo sa 549 ľudí, z čoho jej 209 podľahlo. Akoby to nestačilo prišlo v roku 1834 veľké sucho. Nesmierna ťažoba, ktorá doľahla na plecia ľudí, bola príčinou odchodu mnohých Starobystričanov z rodnej obce do Chorvátska, USA a ďalších krajín.
V roku 1892 bol postavený nový kostol, ktorý stojí dodnes.

Židovské obyvateľstvo, ktoré sa v Starej Bystrici rozrástlo asi na dvesto obyvateľov spolu so Židmi z okolitých obcí, sa rozhodlo postaviť v Starej Bystrici synagógu pre vykonávanie náboženských obradov. Bola postavená v roku 1901. Synagóga začala postupne chátrať a v roku 1941 sa v nej prestali vykonávať bohoslužby.

Prvá svetová vojna bola smutná epizóda aj v dejinách Starej Bystrice. Neradostná úloha odovzdať všetkým mladíkom povolávacie rozkazy pripadla notárovi Jánovi Štensovi. Furmani na vozoch s ovenčenými koňmi odvážali mladíkov na štacióny, aby nastúpili do zbrane. V roku 1916 štát zrekviroval aj zvony starobystrického kostola.

Koniec 1. svetovej vojny priniesol našim predkom viaceré zmeny, ktoré napomohli jej priaznivému vývoju. Prvou lastovičkou bol zákon z decembra 1918 o zrušení šľachtických a stavovských výsad.

Sedem dní pred kapituláciou Nemecka sa odohrali na Kysuciach udalosti, ktoré sa krvavo zapísali do dejín tohto kraja. Ľud ožobračený dlhou vojnou a vojaci videli vo vzkriesenej slobode právo na odvetu. Začalo sa rabovať. Prvým cieľom boli obchodíky, no zúrenie rabujúcich vojakov sa obrátilo aj proti kostolu. Jeden z nich prišiel počas omše k oltáru a pokúsil sa zavraždiť kňaza. Našťastie mu v tom zabránili a vyviedli ho z kostola von.

Druhá svetová vojna sa dejín Starej Bystrice dotkla ešte väčšmi než prvá. V máji 1938 uskutočnil 41. peší pluk zo Žiliny v Bystrickej doline vojenské manévre, ktoré simulovali obranný zásah proti potenciálnemu nepriateľovi. Na vrchu Černatín bola zriadená letecká pozorovateľňa prepojená telefónom s poštou v ústredí obce.
29. augusta 1944 vypuklo povstanie. Hneď prvý deň povstania prechádzala obcou partizánska jednotka Vasil, ktorá sa sformovala zo sovietskych utečencov a rasovo prenasledovaných ľudí v záchytnom lesnom tábore pod Veľkou Račou.

8. apríla 1945 sa pustil na Starú Bystricu celý dážď granátov. Keďže domy boli drevené, čoskoro boli v plameňoch. Pri tejto veľkej tragédií zhorelo takmer 150 domov. Nad vyhorenou Starou Bystricou duneli zbrane tri týždne. Na pamiatku prežitia nástrah druhej svetovej vojny bol postavený Kríž vďaky v Senkove. Každoročne sa tu konajú ďakovné bohoslužby.

V obci sa nachádza veľké množstvo významných sakrálnych pamiatok z 18., 19. a 20. storočia, z ktorých veľkú časť zhotovili miestni kamenárski majstri Ján a Jozef Kuricovci. Kameň pre tieto diela bol dovážaný z kameňolomu v tunajšej doline Senkov, kde sa obyvatelia ukryli i pred vojnovým besnením druhej svetovej vojny. Obec v tom čase prišla o početnú židovskú komunitu, ktorá bola silným ekonomickým činiteľom v celej oblasti.