Zborov nad Bystricou

kostol-zborov-nad-bystricou4Obec nesúca vo svojom názve pozostatky staroslovenského jazyka má doloženú svoju prvú písomnú zmienku rokom 1635. Samotný názov je podľa viacerých autorov odvodený zo staroslovanského termínu „Sbor", čo môže značiť prítomnosť kresťanského kostola, ktorého pravdepodobná lokalizácia je kladená na vrch Hájnica medzi Zborovom a Krásnom.

Na samotnom vzniku obce má hlavný podiel valašské obyvateľstvo. Prítomnosť roztrúsených skupín tohto elementu prenikajúceho sem z oblastí Bystrickej doliny a oblasti dnešnej Oščadnice i Krásna nad Kysucou je odvoditeľné aj v predchádzajúcom období zo záznamov panských územných sporov. Zborov patril od svojho vzniku pod správu panstva Strečno, len v roku 1662 sa krátkodobo stal i majetkom mesta Žiliny. Po rozdelení panstva Strečno koncom 18. storočia sa stal súčasťou panstva Bytča-Strečno a majetkom rodu Esterháziovcov.

Jedna z najstarších pamiatok obce sa tu už dnes nenachádza. Ide o Kaplnku Ružencovej Panny Márie, ktorá je v súčasnosti umiestnená v areáli múzea Kysuckej dediny vo Vychylovke. Kaplnka pochádza s najväčšou pravdepodobnosťou z druhej polovice 19. storočia. Na jej realizácii sa podieľali i miestni zruční murárski majstri, ktorých služby boli vyhľadávané v tomto čase v celej Bystrickej doline.

Zborov patril pôvodne pod správu farnosti v Starej Bystrici. Po vzniku farnosti v Krásne nad Kysucou v roku 1789 sa Zborov nad Bystricou stal jej filiálkou. Samostatnou farnosťou sa stal v roku 1996. Tunajší kostol je architektonickým riešením jednou z najzaujímavejších stavieb na dnešných Kysuciach. Za umelecké skvosty možno pokladať kostolné vitráže zhotovené akad. maliarom Vincentom Hložníkom, ale i korpus Ukrižovaného z duvalumína od akad. Sochára Alexandra Trizuliaka. Orgán, od firmy Varhany Krnov, prvý svojho druhu na Slovensku, nainštalovali v kostole v roku 1979 a obec stál takmer milión vtedajších korún.
http://www.jml25xb.cbmedia.sk/images/stories/atrakcie/kostol-zborov-nad-bystricou-vitraz.jpgKrásu kostola dopĺňajú zvony, odliate v zvonárskej dielni Márie Dytrichovej z Brodku pri Přerove vážiace po 630, 315 a 230 kg. Každý zvon bol uliaty v inom roku pri rôznej príležitosti, nesúci nápis na pamiatku posvätenia, dostavania či započatia stavby kostola.