Radôstka

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1653. Radôstka bola jednou z posledných súčastí pôvodnej obce Bystrica, od ktorej sa odčlenila v polovici sedemnásteho storočia. Išlo hlavne o kopaničiarsku kolonizáciu obyvateľmi vtedy už Starej Bystrice.

Obec spadala pod farnosť v Starej Bystrici a rovnako tam miestne deti dochádzali i za vzdelaním. Tunajšie obyvateľstvo prispievalo finančnou i pracovnou účasťou pri rekonštrukcii a údržbe školských a farských budov v Starej Bystrici. Takmer všetky staršie obecné písomnosti sú písané v starej slovenčine, čo svedčí o jej výučbe v starobystrickej škole. Obecné pozemky mala Radôstka pridelené panstvom vo Veľkom Potoku v Novej Bystrici. Slúžili na zvýšenie príjmu obecnej pokladnice. V chotári obce sa dlhšie obdobie nachádzal panský salaš. Rovnako sa tu ťažila železná ruda pre potreby hute v časti Hámer v Starej Bystrici. Od roku 1835 nastal odchod miestnych obyvateľov do Banátu, čo zapríčinilo výraznejší populačný pokles. Cirkevná škola bola v obci vybudovaná v roku 1889. Táto však v roku 1932 vyhorela a budova novej školy bola dokončená až v roku 1939. Do konca monarchie mala obec vlastnú správu zastúpenú richtárom, podrichtárom a niekoľkými prísažnými.

Po vzniku Česko-slovenskej republiky na istý čas prešla pod správu Miestneho národného výboru v Starej Bystrici. Znova sa osamostatnila v roku 1950. V roku 1998 bol posvätený architektonicky veľmi zaujímavý kostol sv. Andreja Svorada a Beňadika. Pri jeho výstavbe sa používali tradičné materiály Kysúc – drevo a kameň a rovnako sa aplikovali staré remeselné postupy. Stavba Ing. Arch. Ivana Jarinu, Ladislava Mirtu a Mariána Kohana získala aj ocenenie Európskej únie za vidiecku architektúru v Luxemburgu. V interiéri kostola je umiestnených viacero vzácnych umeleckých diel, ako napríklad oltár z carrarského mramoru, alebo bronzová socha trpiaceho Krista Imago Pietatis. Tento výjav sa naposledy použil v 15. storočí pri výzdobe rímskych bazilík. Krížová cesta v kostole je vytvorená tradičnou technikou maľovaním na skle.

Zaujímavosťou je aj hlavný oltár, ktorý je vytvorený vo forme krídlového oltára a sú v ňou umiestnené tradičné ikony pripomínajúce životy patrónov kostola. Samostatnou farnosťou sa Radôstka stala 7. júna 2007. Obec pôvodne využívala pre svoje potreby cintorín v Starej Bystrici, ďalší cintorín bol zriadený tiež v Starej Bystrici v súvislosti s cholerou v roku 1831 v časti Slezákovia. Neskôr pribudli už v Radôstke dva ďalšie cintoríny. V obci sa nachádza niekoľko zaujímavých sakrálnych objektov z obdobia 19. a 20. storočia, medzi ktorými vyniká socha Krista u Skaličana, ktorú možno pokladať za dielo starobystrického majstra Jozefa Kurica.

Sedlo pod Černatínom
Vrch Černatín je jednou z najzáhadnejších častí Bystrickej doliny. Vznik názvu vrchu je podľa rôznych etymologických teórií kladený jednak do keltského a v druhom prípade do slovanského obdobia. Obe však stotožňujú vrch s hradiskom, ktoré sa tu mohlo rozprestierať. Tieto teórie podporuje aj miestna legenda o hrade na tomto vrchu. Odpovede na podobné otázky môže priniesť rozsiahlejší archeologický výskum.

Situáciu však sťažuje fakt, že počas druhej svetovej vojny bola na Černatíne zriadená najskôr protiletecká hlásna služba a neskôr guľometné hniezdo. Isté je, že názov vrchu je jedným z najstarších v Bystrickej doline, nakoľko ho udáva už metácia Krásna nad Kysucou z roku 1417. Traduje sa, že v priestore vrchu sídlil počas valašskej kolonizácie Starej Bystrice a okolia miestny vojvoda. Fakt, že nejde len o domnienky potvrdzujú záznamy panstva z 19. storočia, ktoré hovoria o richtárskej roli pod Černatínom. Valašských vojvodov-šoltýsov po zrušení ich výsad totiž zväčša pretransformovali na dedinských dedičných richtárov. Neskôr panstvo zrušilo aj dedičné richtárstvo a richtárov si každoročne volili obyvatelia obce.

V prvej polovici 19. storočia došlo k sporu o Černatín medzi obyvateľmi Starej Bystrice a Radôstky. Napriek príslušnosti vrchu do vtedajšieho starobystrického chotára ho provízor Ján Koiš prisúdil Radôstke. Toto už takmer 200 ročné rozhodnutie pretrvalo do dnešných čias, a tak i v súčasnosti Černatín patrí Radôstke. V súvislosti s názvom Černatín ešte treba spomenúť etymologickú teóriu odvodzujúcu názov vrchu od slovanského boha Černoboga, pričom možno v tomto duchu odvodzovať i ďalšie miestne chotárne názvy napr. Krasotín-Krasina, Radôstka – Radegast, Ľadonhora – Lada.