Krásno nad Kysucou

Územie Krásna nad Kysucou patrí medzi najstaršie osídlené oblasti Kysúc. Okrem toho bolo Krásno nad Kysucou jednou z najstarších osád na Kysuciach. Prvá zmienka o osade pochádza už z roku 1325 v súvislosti s jej prenájmom žilinskému richtárovi Jánovi Petzoldovi. O niekoľko desiatok rokov sa Krásno nariadením Ľudovíta I. stalo na dlhú dobu súčasťou majetkov žilinského dedičného richtárstva.

Počas divokého obdobia po bitke pri Moháči bolo Krásno niekoľkokrát predmetom záujmu a následných bojov mocných šľachtických rodov. Koncom 17. storočia, po odhalení Vešeléniho sprisahania a potlačení Tököliho povstania, sa Žilina i Krásno stávajú súčasťou rozdelenej časti pôvodného panstva Strečno. Táto časť dostala názov panstvo Bytča-Strečno a bola pod správou rodu Esterháziovcov. Krásno v ňom už malo samostatné postavenie. V tejto dobe tu malo silné zastúpenie reformačné hnutie. Vo vizitáciách katolíckej farnosti Stará Bystrica sa v tomto období spomína Krásno ako jej filiálka. Samostatnou katolíckou farnosťou sa Krásno stalo v roku 1789.

Najstaršou doloženou pamiatkou je dochovaný kamenný most stavaný v priebehu dvadsiatych a začiatkom tridsiatych rokov 19. storočia spoločne s Prašivým mostom, ktorý zničili Nemci počas 2. svetovej vojny. Významným je i kostol sv. Ondreja dokončený v roku 1868. Územím Krásna prechádzali v minulosti i súčasnosti dôležité komunikačné uzly. Neustály populačný nárast v priebehu storočí, ale i historická starobylosť vyslúžili Krásnu nad Kysucou v roku 2001 štatút mesta. V Krásne bol v minulosti objavený zub mamuta, presnejšie stolička mamuta dlhosrstého. Dnes je preto v priestoroch tunajšieho kultúrneho domu otvorená stála expozícia Kysuckého múzea zameraná na faunu a flóru severozápadného Slovenska, ktorej hlavnou atrakciou je replika mamutej samice v životnej veľkosti. Okrem toho je tu i stála expozícia Kysuce v minulosti zastúpená predmetmi historického, etnografického, ale i archeologického významu. V lokalite totiž boli nájdené i viaceré cenné archeologické nálezy napríklad aj zo slovanského obdobia.

Krásno nad Kysucou – nález mamutieho zuba
Nález stoličky z čeľuste pleistocénneho mamuta v riečisku Kysuce v chotári Krásna nad Kysucou spôsobil spoločne s ďalšími podobnými objavmi výrazný posun vo vnímaní pohľadu na osídlenosť územia paleotických Kysúc. Tieto zvieratá mohli byť v blízkom okolí ulovené pravekými lovcami, ktorých prítomnosť v tejto oblasti sa tak stala vysoko pravdepodobnou. Niekoľko nálezov predmetov z pazúrika z Ochodnice a Žiliny-Závodia tieto predpoklady len potvrdzujú. Vývoj samotného druhu mamutov odštartovala pred približne 4.8 miliónmi rokov jeho genetická diferenciácia od ázijského druhu slonov.

Postupnou aklimatizáciu a prispôsobením sa chladnejším podmienkam sa tento druh rýchlo rozšíril do severnejších častí prakticky celej planéty. Jeho poslední zástupcovia zmizli z územia dnešného Wragelovho ostrova na Sibíri okolo roku 2000 pred n. l.. Príčinami vyhynutia boli hlavne vysoká lovná činnosť našich predkov a rýchle klimatické zmeny. Najbežnejším poddruhom bol podľa doterajších nálezov v oblasti Kysúc Mammuthus primigenius. V rieke Bystrica sa našli ďalšie pozostatky mamuta v katastri Starej Bystrice, taktiež i nálezy z nosorožca srstnaného.