Židovská synagóga

Na mieste dnešnej bytovky stála do druhej polovice XX. storočia židovská synagóga. K jej výstavbe došlo v roku 1901, a to najmä z dôvodu rozrastania sa židovskej komunity v Starej Bystrici. Židovská komunita začala do obce prichádzať z územia Halíča v druhej polovici 19. storočia v súvislosti s kladným dopadom viacerých osvietenských reforiem. Komunita sa sústreďovala na dolnom konci dediny, kde si v prvej polovici 19. storočia zriadila aj cintorín. V tom čase pozostávala zo 16-17 rodín a mala aj vlastného richtára.

Podľa názvu sa dá predpokladať ich širšia koncentrácia v dnes už zaniknutej osade Kefsa oproti dnešnej osade Kanderovia. V druhej polovici XX. storočia sa židovská komunita rozrástla na počet 300 ľudí. Postupne sa stala veľmi dôležitým ekonomickým faktorom v oblasti, keďže dostala pod kontrolu prakticky všetky pohostinstvá, rôzne druhy obchodov a dokonca i niektoré významné funkcie panstva. Jednou z nich bola napríklad funkcia panského árendátora, ktorú zastával Izrael Langfelder a sídlil v miestnej pálenici. Jeho hlavnou funkciou bolo požičiavanie finančných prostriedkov obciam, ale i jednotlivým obyvateľom s následným ziskom.

Samotná pálenica bola komplexom niekoľkých budov. Jej hlavnou činnosťou bola výroba a distribúcia viacerých druhov destilátov. Táto časť dostala pomenovanie „Za pálenicou", ktoré sa používa i v súčasnosti. Dodnes sa tu sa nachádza výdatný prameň s pitnou vodou. Oproti budove synagógy mala židovská komunita v období prelomu 19. a 20. storočia školskú budovu. Po zavedení štátnej ľudovej školy v roku 1914 už slúžila len na výučbu židovského náboženstva. Prakticky celá miestna židovská obec sa stala obeťou fašistického režimu v koncentračnom tábore Osvienčim, čoho smutným dôkazom je ich menný zoznam v tamojšom Slovenskom dome. V roku 1956 bola synagóga predaná Františkovi Vulkánovi, ktorý ju dal zbúrať.

4. novembra 1918, teda sedem dní pred kapituláciou Nemecka, sa odohrali v obci kruté udalosti, ktoré sa krvavo zapísali do jej dejín. Skupina vojakov videla vo vzkriesenej slobode právo na odvetu. Cieľom sa stali obchodíky, sklady, notársky úrad, ale i miestny kostol. Mnohí prišli počas rabovania o všetko.