Hámer – sídlo panstva

V minulosti bola táto časť jednou z najdôležitejších v celej Bystrickej doline. V osemnástom storočí bola v Hámri postavená prevádzka jedinej železnej hute v Trenčianskej stolici. Pre nedostatok železnej rudy bolo jej spracovanie zastavené. Spomienkou po výrobe železnej rudy v Starej Bystrici je už iba miestny názov Hámer. V priebehu 18. storočia bol sprevádzkovaný i miestny pivovar. Hámer sa postupne stal správnym centrom Starobystrického dištriktu, kde sídlili všetci miestni panskí úradníci.

Hlavný správca miestneho dištriktu – provízor bol podriadený direktorovi v Tepličke. Veľké krutosti na miestnom obyvateľstve napáchal začiatkom 19. storočia provízor Ján Koiš. Po premene Starobystrického dištriktu na samostatné Bystrické panstvo v štyridsiatych rokoch 19. storočia došlo v tomto priestore k výstavbe kuriálnych kaštieľov, ktoré patrili medzi najvýznamnejšie stavebné objekty v priestore celej Bystrickej doliny. Tento areál je v súčasnosti majetkom Štátnych lesov SR.

V 18. storočí došlo i k regulácii miestneho toku rieky pod vrchom Bobovec do dnešnej podoby, keďže v tejto časti rozdvojená rieka vytvárala umelý ostrov. Cez rieku viedli drevené lávky, ktoré umožňovali prechod do Radôstky. Prudká povodňová činnosť ich však každoročne strhávala. Tunajší kríž je jedným z najstarších starobystrických sakrálnych objektov. Je zachytený už na mape z roku 1824. Ide o neďaleko stojaci kríž s lipami. Lipa pri kríži je jedna z najstarších v Bystrickej doline. Jej vek sa odhaduje minimálne na 250 rokov.