Skríželné – majer

Po Brýzgalovom majeri bol majer v Skríželnom druhým najväčším majerom tzv. Starobystrického dištriktu Tepličského panstva. Neskôr sa Starobystrický dištrikt stal samostratným Bystrickým panstvom. Majer tu je písomne doložený už v 18. storočí. Listina so súpisom inventára majetku majera bola napísaná starou slovenčinou. Traduje sa, že na začiatku 18. storočia tento panský majer prepadol a vypálil Juraj Jánošík. V záznamoch o vypočúvaní Juraja Jánošíka sa naozaj spomína táto udalosť. Napriek tomu, že majer čiastočne slúžil ako poľovnícka základňa, boli jeho hlavnými činnosťami poľnohospodárstvo a chov statku. Správcom bol tzv. majer, ktorý dohliadal na chod celého dvora.

V 19. storočí bol pravdepodobne istý čas tunajším majerom i neskorší významný novobystrický richtár Ján Bisaha. V zápiskoch prvého vojenského mapovania zo sedemdesiatych rokov 18. storočia sa hovorí, že majer pozostával z hlavných budov a niekoľkých prislúchajúcich, ležiacich hlbšie v doline. Cesta bola vozom zjazdná len po majer a k ďalším budovám, ležiacim pravdepodobne v oblasti Bolgušovcov, bol prechod možný len pešo. K majeru patrili oblasti Na Matejčikovej, Podskaliská, Na Kadlube, Pod Grapu, Na Vypálenej, Za Humny, Od Vyšnianskeho a Do Potočkov. Vo vzdialenejšom priestore za vrchom Čierna Lutiša sa dnes nachádza aj Národná prírodná rezervácia Čierna Lutiša vyhlásená za rezerváciu v roku 1972. Ide o unikátnu lokalitu so zachovanýnmi prírodnýnmi klimaxovými spoločenstvami vo flyšovej oblasti Kysuckej vrchoviny. Nachádzajú sa tu ojedinelý zvyšok prirodzených jedľovo-bukových lesov.