Zbojnícka bašta a zbojnícky kameň

Na jej mieste v minulosti stála budova starej hasičskej zbrojnice, ktorá bola zbúraná v druhej polovici XX. storočia. Neskôr tu bol parčík s informačnými tabuľami. Zbojnícka bašta bola postavená v rokoch 2003-2005. Svoje pomenovanie má od kameňa, ktorý je pred ňou umiestnený.

Autorom Zbojníckej bašty je architekt Ivan Jarina.

V spodnej časti objektu sú umiestnené štyri obchodné priestory. V zadnej časti sú vybudované verejné toalety. V hornej časti je umiestnená prevádzka pohostinstva s vyhliadkovou vežou a terasou.

V ukončení veže je na otočnom mechanizme pripevnená obecná vlajka Starej Bystrice. Zaujímavosťou Zbojníckej bašty sú tri klenbové stropy v obchodných priestoroch, ako aj použité zdobenie krokiev a tragarov, vychádzajúcich z historických predlôh používaných v Starej Bystrici a v jej okolí. Niektoré kamenné segmenty pochádzajú z pieskovcového lomu v susednej Klubine. Architektonickou zvláštnosťou je aj padajúca terasa, ktorá symbolizuje hornatý kraj Kysúc.

Zbojnícka bašta je typickým predstaviteľom architektúry tzv. modernej secesie, ktorá vychádza z tradičných materiálov a z tradičných remeselných postupov a techník.

Zbojnícky kameň 

Ide o kameň, ktorý je umiestnený pred Zbojníckou baštou, a ktorý bol prenesený z vrchu Černatín. Vrch Černatín patrí medzi starobylé miesta obce Stará Bystrica a spomína sa už v roku 1417 vo viacerých listinách. Počas valašskej kolonizácie sídlil na Černatíne aj valašský vojvoda Ján Kýčera. Podľa legendy boli na Černatíne kamene, na ktorých tancovali víly so zbojníkmi.
Podľa tejto legendy, kto si na tomto kameni aj dnes zatancuje, splní sa mu jeho najtajnejší sen. Jeden z týchto kameňov bol prenesený na Rínok sv. Michala Archanjela a bol umiestnený pred Zbojníckou baštou.