Slovenský orloj
Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Celý návrh od akad. sochára Lovišku bol najskôr vytvorený v hlinenom modeli, ktorý bol architektom Ivanom Jarinom prepracovaný do výkresovej dokumentácie. Tvarovanie diela v šindľovej konštrukcii bolo možné vďaka 80 dreveným ramenám, ktoré tvoria kostru orloja.
Rínok sv. Michala Archanjela
Rekonštrukcia Rínku začala v roku 2004. Významnú podporu obec získala z predvstupového európskeho fondu Sapard. Autorom celej koncepcie revitalizácie tohto verejného priestranstva sa stal architekt Ivan Jarina, ktorého obec Stará Bystrica angažovala po úspešnej realizácii jeho predchádzajúceho projektu, a to kostola sv. Andreja-Svorada a Beňadika v Radôstke.
Zbojnícka bašta a zbojnícky kameň
Na jej mieste v minulosti stála budova starej hasičskej zbrojnice, ktorá bola zbúraná v druhej polovici XX. storočia. Neskôr tu bol parčík s informačnými tabuľami. Zbojnícka bašta bola postavená v rokoch 2003-2005. Svoje pomenovanie má od kameňa, ktorý je pred ňou umiestnený.
Autorom Zbojníckej bašty je architekt Ivan Jarina.
Park sv. Floriána
Prestavba parku prebiehala v rokoch 2010-2011. V rámci rekonštrukcie sa obnovila zeleň, stará studňa, vybudovala sa fontána, altán, prestrešenie lavičky cez potok, a to s novými prvkami drobnej architektúry. V Parku sa položila kamenná dlažba, dobudovalo sa osvetlenie, kompletne sa zrekonštruovali inžinierske siete a vytvorili sa nové parkovacie miesta.
Kostol sv. Michala Archanjela
Bol postavený v neogotickom štýle v roku 1892 po požiari starého dreveného kostola. Počas svojej existencie bol viackrát rekonštruovaný. Najväčšie rekonštrukcie sa uskutočnili po II. svetovej vojne, keď bol na viacerých miestach zasiahnutý delostreleckou paľbou, a potom po roku 1989.
Časť rekonštrukčných prác sa uskutočnila počas pôsobenia farára Doc. ThDr. Mariána Šurába, PhD..
Rozhľadňa na vrchu Bobovec
Rozhľadňa na Bobovci leží v nadmorskej výške 720 m na hranici katastrov obcí Stará Bystrica a Radôstka. Postavená bola Obcou Stará Bystrica v rokoch 2010–2011 z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko-Slovenská republika 2007–2013. Bobovec nie je najvyšším vrchom Starej Bystrice.
Bystrická cyklomagistrála
K výstavbe cyklotrasy pristúpil Mikroregión Bystrická dolina v auguste 2011. Trasa je situovaná po telese bývalej lesnej úvraťovej železničky, ktorá premávala od prvej polovice minulého storočia z Novej Bystrice až po Oščadnicu.
Hámer – sídlo panstva
V minulosti bola táto časť jednou z najdôležitejších v celej Bystrickej doline. V osemnástom storočí bola v Hámri postavená prevádzka jedinej železnej hute v Trenčianskej stolici. Pre nedostatok železnej rudy bolo jej spracovanie zastavené. Spomienkou po výrobe železnej rudy v Starej Bystrici je už iba miestny názov Hámer. V priebehu 18. storočia bol sprevádzkovaný i miestny pivovar. Hámer sa postupne stal správnym centrom Starobystrického dištriktu, kde sídlili všetci miestni panskí úradníci.
Židovská synagóga
Na mieste dnešnej bytovky stála do druhej polovice XX. storočia židovská synagóga. K jej výstavbe došlo v roku 1901, a to najmä z dôvodu rozrastania sa židovskej komunity v Starej Bystrici. Židovská komunita začala do obce prichádzať z územia Halíča v druhej polovici 19. storočia v súvislosti s kladným dopadom viacerých osvietenských reforiem. Komunita sa sústreďovala na dolnom konci dediny, kde si v prvej polovici 19. storočia zriadila aj cintorín. V tom čase pozostávala zo 16-17 rodín a mala aj vlastného richtára.
Chránené lipy a socha Panny Márie u Kanderov
Socha Panny Márie u Kanderov bola osadená v roku 1837. Ide s najväčšou pravdepodobnosťou o dielo starobystrického kamenárskeho majstra Jozefa Kurica. Pôvodná socha bola prevezená do kostola v Starej Bystrici. Na tomto mieste je dnes ako náhrada umiestnená socha Panny Márie Fatimskej. Pri soche stoja zákonom chránené lipy, ktoré tu boli zasadené v čase jej osadenia. Ich vek možno odhadnúť na 170-180 rokov.
Senkov
Dolina Senkov je pre históriu Starej Bystrice veľmi dôležitým miestom. Tunajší ľud k tomuto miestu prechovával od nepamäti veľkú úctu. Pravdepodobne v období 18. storočia tu bol zriadený kameňolom. Kameň z tejto oblasti bol odolnejší ako všade v okolí sa nachádzajúci pieskovec. Niet preto divu, že najvýznamnejší starobystrický umelec Jozef Kuric všetky svoje sochy zhotovoval z kameňa nalámaného práve v tunajšej doline.
Skríželné – majer
Po Brýzgalovom majeri bol majer v Skríželnom druhým najväčším majerom tzv. Starobystrického dištriktu Tepličského panstva. Neskôr sa Starobystrický dištrikt stal samostratným Bystrickým panstvom. Majer tu je písomne doložený už v 18. storočí. Listina so súpisom inventára majetku majera bola napísaná starou slovenčinou. Traduje sa, že na začiatku 18. storočia tento panský majer prepadol a vypálil Juraj Jánošík.
Zobraziť Stará Bystrica na väčšej mape