Vychylovské prahy

Prírodná pamiatka Prahy riečky Vychylovky je charakteristickým javom tokov flyšového pásma, keď riečna erózia obnažila lavice hornín a vytvorila niekoľko desiatok centimetrov vysoké prahy. Ide o typický prahovitý prietok rieky skalnými vrstvami ílovcov a pieskovcov. Dĺžka skalnatého koryta je približne 150 metrov. Na samotných prahoch možno sledovať charakteristickú flyšovú sedimentáciu a horniny typické pre jej bystrickú jednotku.

Prahy boli vyhlásené za prírodnú pamiatku v roku 1973 na ploche o výmere 3 829 m2. Platí na nich štvrtý stupeň ochrany. V priestore pod samotnými prahmi došlo koncom deväťdesiatych rokov k rozsiahlejším zosuvom pôdy na nestabilnom pieskovcovom povrchu, pričom boli obnažené veľké pieskovcové skalné dosky. Tie znova zvetrali a zatrávnili sa, no i napriek tomu sa dosť výrazne zmenil vzhľad brehu.

V blízkosti stojaca socha Panny Márie pochádza podľa všetkého z roku 1831 ako pomník obetiam cholery. V osade u Pavelka, ležiacej v lokalite nad Prahmi, sa v 19. storočí nachádzal mlyn a na kopci nad krčmou cintorín. Cesta okolo krčmy vedie do osady Šadibolovia a pokračuje takmer k štátnej slovensko-poľskej hranici, kde sa nachádza vrch Javorina, na ktorom bola v roku 1821 postavená hraničná strážna veža. Jednou z jej úloh bolo i zamedzenie zvýšeného pohybu zbojníckych skupín, ktoré v pohraničnom pásme operovali. Išlo však hlavne o jeden z hraničných triangulačných bodov.