Lesná úvraťová železnička vo Vychylovke

Vznik lesnej železnice bol do značnej miery podmienený hlavným zdrojom obživy väčšiny obyvateľov Bystrickej doliny, ktorým bola ťažba a spracovanie dreva. Lesná železnica tak nahradila dopravu dreva vodnou cestou, ktorá bola dlhodobo využívaná predtým.

Výstavba lesnej železnice na Kysuciach sa začala v roku 1915 a do roku 1918 bola postupne po jednotlivých úsekoch uvádzaná do prevádzky. Trať vychádzala z obce Oščadnica a prechádzala až do doliny Chmúra v Novej Bystrici-Vychylovke.

Dĺžka hlavnej trate bola viac než 29 km. Oproti klasickým železniciam bol jej rozchod užší (760 mm), pre lepšiu prispôsobivosť terénu a nižším stavebným nákladom.

Kysucká lesná železnica bola na rozdiel od blízkej lesnej železnice na Orave priamo spojená so strategicky cennou Košicko–Bohumínskou železnicou prostredníctvom vlečky v Oščadnici. Vzdialenosť medzi týmito traťami pritom predstavovala len 8 km. Budovanie spojovacej trate bolo rozčlenené na 2 úseky. Prvý úsek viedol z Gontkuly (kataster obce Erdútka, dnes Oravská Lesná) do sedla Beskydu, ktorý sa nachádza na hranici medzi Oravou a Kysucami v nadmorskej výške 939 m. Stavba tohto úseku nebola sprevádzaná výraznejšími komplikáciami, no druhý úsek medzi koncom tratí Kysuckej lesnej železnice v doline Chmúra a sedlom Beskyd bol technicky o niečo náročnejší. Na pomerne krátkej vzdialenosti musela železničná trať prekonať značné prevýšenie - viac než 217 m. Pritom v náročnom teréne na svahu Beskydu boli možnosti rozvitia oblúkov z nedostatku miesta len veľmi obmedzené.

Projekt firmy Dipl. Ing. L. a E. Gál z Ružomberka tento problém vyriešil spôsobom, ktorý bol po technickej i ekonomickej stránke najmenej náročný. K prekonaniu značného prevýšenia na pomerne krátkom úseku zvolil systém troch vložených úvratí, pričom úvraťové boli aj stanice v Chmúre a sedle Beskydu. Tieto úseky lesnej železnice na Kysuciach predstavovali technický unikát. Spojením kysuckej a oravskej železnice vznikla súvislá železničná trať z oravskej obce Lokca do kysuckej obce Oščadnica ako jednotný integrovaný dopravný systém, na hlavnom úseku Oščadnica – Lokca dlhý viac než 60 km. 

Okrem hlavnej trate boli vybudované aj viaceré odbočky, ktoré vznikali či zanikali podľa potreby ťažby dreva. Najväčšiu dĺžku dosiahla železnica na konci 20-tych rokov, kedy jej sieť dosahovala viac než 110 km. Na oravsko-kysuckom pomedzí sa drevo zvážalo po železnici až do začiatku 70-tych rokov minulého storočia. K oficiálnemu ukončeniu prevádzky došlo koncom roka 1971, ale fakticky až demontovaním trate v priebehu roka 1972. Ponechal sa len 8 km dlhý úsek Chmúra - Tanečník, kde sa nachádzal cenný úvraťový systém. V súčasnosti zrekonštruovaná časť bývalej Kysucko-oravskej lesnej železnice, ktorá dosahuje dĺžku 11 km, sa pod názvom Historická lesná železnica stala súčasťou Múzea kysuckej dediny, národopisnej expozície Kysuckého múzea.

Prostredníctvom nariadenia vlády SR č. 291 bola v roku 1991 železnica vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku SR.